Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Komentár k ZP § 52 Domácka práca a telepráca

19.4.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.3.5 Komentár k ZP § 52 Domácka práca a telepráca

JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.


§ 52

Domácka práca a telepráca

(1) Pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (ďalej len „domácka práca”) alebo vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca”) v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje, sa spravuje týmto zákonom s týmito odchýlkami:

a. nevzťahujú sa na neho ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku, nepretržitom odpočinku v týždni a o prestojoch,

b. pri dôležitých osobných prekážkach v práci mu nepatrí od zamestnávateľa náhrada mzdy s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka,

c. nepatrí mu mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.


(2) Zamestnávateľ prijme pri telepráci vhodné opatrenia, najmä

a. zabezpečí, nainštaluje a pravidelne udržiava technické a programové vybavenie potrebné na výkon telepráce okrem prípadov, keď zamestnanec vykonávajúci teleprácu používa svoje vlastné vybavenie,

b. zabezpečuje, najmä pokiaľ ide o softvér, ochranu údajov, ktoré sa spracúvajú a používajú pri telepráci,

c. informuje zamestnanca o všetkých obmedzeniach používania technického vybavenia a programového vybavenia, ako aj o sankciách v prípade porušenia týchto obmedzení

(3) Zamestnávateľ prijme opatrenia, ktoré predchádzajú izolácii zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu od ostatných zamestnancov a dávajú mu možnosť stretávať sa s ostatnými zamestnancami.

(4) Pracovné podmienky zamestnanca pri domáckej práci a telepráci nesmú znevýhodňovať zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa.

(5) Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje.

§ 52: [Domácka práca a telepráca]



Zákonník práce neobsahuje definíciu domáckeho zamestnanca. Pojem domácky zamestnanec používal Zákonník práce do 31.8.2007. Od 1.9.2007 (novela č. 348/2007 Z. z.) sa vymedzuje v § 52 domácka práca (a telepráca). Ten, kto vykonáva domácku prácu, je domáckym zamestnancom.

Domácka práca vyžaduje, aby táto práca doma alebo na inom dohodnutom mieste mala stály charakter, preto sa podľa § 52 ods. 7 za domácku prácu „nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje.“ To, že zamestnanec vykonáva prácu doma príležitostne alebo musí vykonávať prácu doma za mimoriadnych okolností neznamená, že ide o domácku prácu.

Pracovná zmluva s domáckym zamestnancom sa posúdi podľa obsahu, t.j. aj v prípade, ak nebude osobitne označená, dôležité bude posúdenie, či z hľadiska miesta výkonu práce a charakteru práce ide o zamestnanca, ktorého možno podradiť pod § 52 ods. 1.

Za domácku prácu sa pre účely ustanovenia § 52 považuje len výkon práce v pracovnom pomere. Nevylučuje sa, aby sa v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru určilo miesto vykonávania práce „doma” (najmä dohoda o výkone práce), ale tieto dohody by sa neposudzovali podľa § 52.

S domáckym zamestnancom možno dohodnúť pracovný pomer na plný úväzok, na kratší pracovný čas, na dobu určitú ako aj na dobu neurčitú. Právna úprava ZP v tejto súvislosti zmluvné strany neobmedzuje.

Osobitnú pozornosť musia zmluvné strany venovať § 43 ods. 1 písm. b), t.j. miestu výkonu práce, ktoré má byť podľa § 52 ods. 1 „doma alebo na inom dohodnutom mieste“. ZP nevymedzuje, čo sa považuje za ”doma“. V tejto súvislosti môže ísť o bydlisko, miesto trvalého pobytu, miesto prechodného pobytu alebo akékoľvek iné miesto domáceho charakteru. Pojem ”iné dohodnuté miesto“ poskytuje široké možnosti flexibilného výkonu práce. Z logiky vyplýva, že ”iné dohodnuté miesto“ by malo byť iným miestom ako doma, ale zároveň iným miestom ako je prevádzka zamestnávateľa.

Ustanovenia, ktoré sa nevzťahujú na domáckych zamestnancov

Podľa § 52 ods. 1 sa na domáckych zamestnancov nevzťahujú:

1. ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času

Z jazykového výkladu ustanovenia možno dedukovať, že sa na neho nevzťahujú ustanovenia týkajúce sa rozvrhovania určeného pracovného času, t.j. tie ustanovenia, ktoré stanovujú, kedy má zamestnanec pracovať. Ide o: § 86 (rovnomerné rozvrhnutie pracovného času), § 87 (nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času), § 88, 89 (pružný pracovný čas), § 90 (začiatok a koniec pracovného času), § 91 (prestávky v práci).

Nemožnosť stanovenia rozvrhu práce zo strany zamestnávateľa neznamená neexistenciu akejkoľvek regulácie pracovného času pri domáckych zamestnancoch. ZP stanovuje, že zamestnanec si sám rozvrhuje pracovný čas, ale ZP nestanovuje, že zamestnanec si sám určuje maximálnu dĺžku pracovného času. Táto je predmetom dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom v pracovnej zmluve a riadi sa ustanoveniami ZP. Na domáckych zamestnancov sa vzťahuje § 85 ods. 5, t.j. ustanovenie o prípustnej dĺžke pracovného času. Tieto ustanovenia sa musia vzťahovať aj na domáckych zamestnancov, pretože nejde o ustanovenia o rozvrhovaní pracovného času, ale o maximálnom prípustnom rozsahu pracovného času. Pre domáckych zamestnancov v tejto súvislosti nie sú v zákone uvedené výnimky pre dlhší pracovný čas.

2. na domáckeho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia o nepretržitom dennom odpočinku, nepretržitom odpočinku v týždni

Od 1.9.2011 zároveň Zákonník práce výslovne stanovuje, že§ 92 (nepretržitý denný odpočinok), § 93 (nepretržitý odpočinok v týždni) sa nevzťahujú na domáckeho zamestnanca.

3. na domáckeho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia o prestojoch

Ide o ustanovenie § 142. V prípade, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj), nebude mu patriť náhrada mzdy. Prestoj (napr. výpadok elektriny) pôjde na ťarchu zamestnanca. Zároveň zamestnanec bude musieť pracovať v iný čas. Dlhodobé neposkytovanie podkladov na prácu od zamestnávateľa by bolo možné kvalifikovať ako inú prekážku v práci na strane zamestnávateľa (porovnaj judikát R 8/1990).

4. pri dôležitých osobných prekážkach v práci domáckemu zamestnancovi nepatrí od zamestnávateľa náhrada mzdy s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka

Postavenie domáckeho zamestnanca je špecifické, pretože nemá vymedzený konkrétny pracovný čas (od - do), nemá ani určený flexibilný pracovný čas (základný a voliteľný), ale jeho celý pracovný čas je voliteľný. Domácky zamestnanec si rozvrhuje pracovný čas sám, t.j. v prípade, ak má ísť na vyšetrenie, nemôže si uvedené vyšetrenie započítať ako dôležitú osobnú prekážku v práci, pretože si môže čas rozvrhnúť inak.

V iných prípadoch (t.j. iné prekážky ako dôležité osobné prekážky - § 141) bude mať nárok na poskytnutie náhrady mzdy, ak tak ustanoví ZP.

5. domáckemu zamestnancovi nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Ide o ustanovenia: § 121 (mzda za prácu nadčas), § 122 (mzda a náhrada mzdy za sviatok), § 122a (mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu), § 122b (mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu), § 123 (mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu), § 124(mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce). Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže dohodnúť na poskytovaní mzdy za prácu nadčas, mzdového zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdového zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu a mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce. ZP sa nezmieňuje o náhrade za pracovnú pohotovosť pre domáckeho zamestnanca.

Stravovanie domáckeho zamestnanca

Podľa § 152 ods. 7„zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie podľa odseku 6 aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa odseku 2 alebo ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.“ Pri zabezpečení stravovania domáckym zamestnancom je problematickým stanovenie kritéria, ktorým sa vo všeobecnosti riadia zamestnanci vykonávajúci prácu v prevádzke zamestnávateľa, t.j. kritérium § 152 ods. 2, podľa ktorého „nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny“, pretože domácky zamestnanec nevykonáva prácu v pracovných zmenách a prácu si rozvrhuje sám, takže je problematické určiť, v ktorý deň vykonáva prácu viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny, a v ktorý deň túto prácu nevykonáva a zároveň, kedy túto prácu vykonáva. Samotná povaha domáckej práce do istej miery vylučuje inštitút stravovania. Do úvahy zabezpečenie stravovania pripadá vtedy, ak má domácky zamestnanec možnosť z hľadiska dostupnosti stravovať sa v stravovacom zariadení, kde sa stravujú ostatní zamestnanci zamestnávateľa, resp. mu môže byť strava zabezpečená inak. Táto otázka by mohla byť predmetom úpravy v pracovnom poriadku, resp. v pracovnej zmluve, kde by sa dohodli, akým spôsobom sa bude realizovať právo týchto zamestnancov podľa § 152 ods. 6.

Používanie

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: