Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Smernica subjektu verejnej správy o vnútornom kontrolnom systéme

3.4.2013, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2.1.4.1 Smernica subjektu verejnej správy o vnútornom kontrolnom systéme

Ing. Iveta Harušťáková


Názov účtovnej jednotky
(adresa, IČO)

 

 

Názov smernice

 

Smernica o vnútornom kontrolnom systéme......(doplniť názov subjektu verejnej správy; v názve príp. použiť ten druh vnútorného predpisu, ktorý sa v subjekte verejnej správy bežne vydáva, napr. pokyn, príkaz, príkazný list)

 

Prílohy

 

 

Číslo smernice

 

 

Rozsah platnosti

 

 

Za správnosť smernice zodpovedá

 

 

Za dodržiavanie smernice zodpovedá

 

 

Platnosť smernice pre obdobie

 

 

Schválil

 

 

Porada vedenia subjektu verejnej správy(názov a sídlo) / alebo inýorgán subjektu verejnej správy dňa ............ schválila Smernicu o vnútornom kontrolnom systéme (alebo uviesť taký druh vnútorného predpisu, ktorý sa v subjekte verejnej správy bežne vydáva, napr. pokyn, príkazný list).................(doplniť názov subjektu verejnej správy).

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Čl. I

Predmet úpravy

(1) Táto smernica ustanovuje vnútorný kontrolný systém a upravuje základné pravidlá, ciele a spôsoby vykonávania vnútornej kontrolnej činnosti v ................. (názov subjektu verejnej správy, ďalej len „organizácia“) ako právnickej osoby, zriadenej podľa osobitného predpisu (Napr. zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.) alebo osobitným predpisom v súlade s organizačným poriadkom tejto organizácie.

(2) Účelom tejto smernice je zabezpečiť funkčnosť vnútorného kontrolného systému organizácie s prihliadnutím na postavenie organizácie v rámci verejnej správy.

Čl. II

Vnútorný kontrolný systém

(1) Vnútorný kontrolný systém organizácie (ďalej len „vnútorná kontrola“) zahŕňa:

  1. kontrolu plnenia úloh Zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.),

  2. predbežnú finančnú kontrolu § 6 ods. 1 a § 9 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č. 502/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov),

  3. priebežnú finančnú kontrolu § 10 zákona č. 502/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.),

  4. následnú finančnú kontrolu § 11 a nasl. zákona č. 502/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.),

  5. kontrolu nakladania s majetkom organizácie (Napr. zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.),

  6. spoluprácu s orgánmi vonkajšej kontroly a orgánmi činnými v trestnom konaní,

  7. prešetrovanie a vybavovanie sťažností,

  8. plnenie Národného programu boja proti korupcii,

  9. plnenie ďalších úloh podľa tejto smernice.

Komentár k písm. a):

Kontrola plnenia úloh je podľa § 7 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov kontrola plnenia úloh štátnej správy (alebo úloh, na ktoré bola organizácia zriadená či založená) vykonávaná útvarmi kontroly a ostatnými odbornými útvarmi orgánu štátnej správy, právnickej osoby zriadenej orgánom štátnej správy a právnickej osoby založenej orgánom štátnej správy alebo zamestnancom určeným vedúcim orgánu kontroly.

Kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú dotknuté organizácie postupom podľa druhej časti (Základné pravidlá kontrolnej činnosti) zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov).

I. Organizáciou je orgán štátnej správy - ministerstvo

V prípade, ak organizáciou je ministerstvo, kontrolnou činnosťou podľa cit. zákona č. 10/1996 Z. z. sa zisťuje :

  • stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi a uzneseniami vlády SR,

  • výkon štátnej správy – vecná a formálna správnosť plnenia úloh ministerstva jednotlivými organizačnými stupňami a organizáciami rezortu ministerstva,

  • efektívnosť plnenia úloh ministerstva a organizácií rezortu ministerstva,

  • prešetrovanie a vybavovanie sťažností a prešetrovanie a vybavovanie petícií,

  • plnenie úloh vyplývajúcich pre ministerstvo z uznesení NR SR a vlády SR,

  • plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov a príčin ich vzniku.

Kontrola efektívnosti štátnej správy je činnosť, ktorou sa zisťuje stav a úroveň plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy, stav využívania disponibilných zdrojov prostriedkov štátneho rozpočtu vyčlenených na plnenie týchto úloh, materiálnych

–––––––––––––––

2) Zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

3) § 6 ods. 1 a § 9 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č. 502/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov).

4) § 10 zákona č. 502/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

5) § 11 a nasl. zákona č. 502/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

6) Napr. zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

zdrojov a ľudských zdrojov vrátane kontroly spôsobu riadenia štátnej správy, pričom pod efektívnosťou štátnej správy sa rozumie aj efektívnosť poskytovania a využívania prostriedkov verejnej správy a prostriedkov Európskeho spoločenstva.

Ak organizáciou je orgán štátnej správy ale iný ako ministerstvo- postupuje sa primerane podľa bodu I. so zreteľom na vecnú pôsobnosť organizácie.

II. Organizáciou nie je orgán štátnej správy

V prípade organizácie, ktorá nie je orgánom štátnej správy a ani právnickou osobou zriadenou orgánom štátnej správy alebo právnickou osobou založenou orgánom štátnej správy a teda nie je oprávnená postupovať pri výkone tejto kontroly podľa cit. zákona č. 10/1996 Z. z., môže táto organizácia recipovať a rozpracovať ustanovenia II. časti predmetného zákona č. 10/1996 Z. z. na vlastné špecifické podmienky a postupovať pri výkone tejto kontroly podľa ustanovení vnútorného predpisu organizácie. Následne sa takto vypracovaný postup pri výkone kontroly plnenia úloh môže zapracovať aj do Smernice o vnútornom kontrolnom systéme organizácie alebo sa v tejto smernici uvedie, že postup pri kontrole plnenia úloh v organizácii upravuje osobitný interný akt riadenia.

III. Základné definície

Orgán kontroly je organizácia, ktorá vykonáva kontrolu plnenia úloh (štátnej správy) organizácie ako súčasť plnenia úloh organizácie v rozsahu svojej pôsobnosti; v rámci vnútorného kontrolného systému organizácie je pre účely tohto pokynu orgán kontroly odbor vnútornej kontroly organizácie a zamestnanci poverení štatutárnym orgánom organizácie.

Vedúcim orgánu kontroly je na účely tohto pokynu štatutárny orgán (vedúci organizácie).

Pracovníci kontroly sú zamestnanci orgánu kontroly, ktorí vykonávajú kontrolu plnenia úloh na základe písomného poverenia štatutárneho orgánu organizácie.

Kontrola plnenia úloh na účely tejto smernice je činnosť, pri ktorej sa orgán kontroly v rámci vnútorného kontrolného systému zameriava na plnenie úloh organizácie (na plnenie úloh základných organizačných útvarov, ďalších organizačných útvarov a regionálnych organizačných útvarov), na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov a na plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

Komentár k písm. b), c) a d):

Písmená b), c) a d) upravujú finančnú kontrolu v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o následnej finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 502/2001 Z. z.).

Finančnou kontrolou sa overuje

  • splnenie podmienok na poskytnutie verejných prostriedkov,

  • dodržiavanie osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná a na základe ktorej sa SR poskytujú prostriedky zo zahraničia,

  • na účely finančného riadenia dostupnosť, správnosť a úplnosť informácií o vykonávaných finančných operáciách a o hospodárení s verejnými prostriedkami,

  • splnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku.

Finančná kontrola je systém troch kontrolných mechanizmov a to predbežnej finančnej kontroly, priebežnej finančnej kontroly a následnej finančnej kontroly. Predbežná finančná kontrola a priebežná finančná kontrola sú vykonáva pred dokončením pripravovanej finančnej operácie (ide o tzv. kontrolu ex - ante) a po dokončení finančnej operácie s istým časovým odstupom sa vykonáva následná finančná kontrola (tzv. kontrola ex - post). Uvedené kontroly nie sú vykonávané tým istým organizačným útvarom organizácie. V súlade so zásadami pre výkon predbežnej finančnej kontroly ustanovené v § 6 ods. 1 a § 9 ods. 2 zákona č. 502/2001 Z. z. predbežnú finančnú kontrolu vykonávajú zodpovední zamestnanci organizácie pri každej pripravovanej finančnej operácií v jednotlivých oblastiach hospodárenia, napr. v rozpočte (zamestnanec zodpovedný za rozpočet), vo verejnom obstarávaní (zamestnanec zodpovedný za verejné obstarávanie), pri správe majetku organizácie (zamestnanec zodpovedný za správu predmetného majetku). Vykonanie priebežnej finančnej kontroly nie je obligatórnou povinnosťou, ale sa vykonáva fakultatívne a zásadne ju nemôžu vykonať tí zamestnanci, ktorí vykonali predbežnú finančnú kontrolu a ani zamestnanci kontrolného orgánu.

Následnou finančnou kontrolou sa overuje vybraná uskutočnená (dokončená) finančná operácia, ktorou je príjem alebo použitie verejných prostriedkov v hotovosti alebo bezhotovostne, právny úkon alebo iný úkon majetkovej povahy. Vykonávajú ju výlučne zamestnanci kontrolného orgánu a príp. prizvané osoby.

Vládny audit nie je súčasťou finančnej kontroly a nie je súčasťou vnútorného kontrolného systému. Ide o samostatný externý kontrolný mechanizmus (s výnimkou vládneho auditu vykonávaného MF SR podľa § 35apísm. c) a d) zákona č. 502/2001 Z. z. a inými ministerstvami v prípade prostriedkov EÚ a iných prostriedkov zo zahraničia. Vládny audit overuje a hodnotí vybranú uskutočnenú finančnú operáciu, ďalej identifikuje a hodnotí možné riziká súvisiace s riadením auditovanej osoby, odporúča zlepšenie finančného riadenia auditovanej osoby a minimalizáciu rizík a ďalšie činnosti podľa osobitných predpisov. Vládny audit nevykonáva každý subjekt verejnej správy - vládny audit vykonávajú len 4 auditujúce orgány a to Ministerstvo financií SR, správy finančnej kontroly, iné ministerstvá poskytujúce prostriedky zo zahraničia podľa § 35a ods. 3 zákona č. 502/23001 Z. z. a od 1. apríla 2010 aj iná právnická osoba .

(2) Postup pri kontrole plnenia úloh tejto organizácie upravuje osobitný interný akt riadenia.

Komentár k ods. 2

Pri tejto úprave je zrejmé, že organizácia postup pri kontrole plnenia úloh upravuje v rámci osobitného vnútorného predpisu, pričom kontrola plnenia úloh je pevnou súčasťou vnútorného kontrolného systému tejto organizácie bez ohľadu na skutočnosť, či ide o kontrolu plnenia úloh štátnej správy alebo nie.

(3) Kontrola nakladania s majetkom organizácie sa vykonáva podľa osobitného predpisu 6)

Komentár k ods. 3

Nakladanie s majetkom štátu upravuje zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Ak organizácie nie je orgánom štátnej správy a nenakladá s majetkom štátu, túto problematiku môže upravovať osobitný zákon, resp. osobitný interný riadiaci akt.

(4) Prešetrovanie a vybavovanie sťažností, príp. prešetrovanie a vybavovanie petícií upravuje osobitný interný akt riadenia 7 ).

_________________

7) Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z.

(5) Plnenie Národného programu boja proti korupcii je v podmienkach organizácie upravené osobitným interným aktom riadenia.

(6) Úlohy určené vnútorným kontrolným systémom organizácie plnia:

odbor vnútornej kontroly,

organizačné útvary organizácie, ktorými sú :

odbory, oddelenia, referáty a pod.

regionálne organizačné útvary vnútorne nečlenené (ak sú)

zamestnanci organizácie.

(7) Mimoriadne kontroly sa vykonávajú len na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu organizácie (alebo určiť iný rozhodovací orgán).

Komentár k ods. 7

Mimoriadnymi kontrolami sa rozumejú kontroly dokončených finančných operácií alebo kontroly plnenia úloh (kontrola dokončených úloh). Ak štatutárny orgán organizácie rozhodne o vykonaní mimoriadnej kontroly, ide buď o vykonanie mimoriadnej kontroly plnenia úloh (štátnej správy) alebo o mimoriadnu následnú finančnú kontrolu. Ak finančná operácia nie je ešte dokončená, ale štatutárny orgán organizácie má o jej priebehu a príprave pochybnosti, je možné nedokončenú finančnú operáciu „mimoriadne“ overiť priebežnou finančnou kontrolou – potom ale nejde o mimoriadnu kontrolu. Postupy vykonávania priebežnej finančnej kontroly upravuje čl. V tejto smernice.

(8) Vykonávanie vnútorného auditu nie je predmetom tejto smernice.

Komentár k ods. 8

Vnútorný audit nie je kontrolným mechanizmom, ktorým sa overujú a príp. hodnotia pripravované alebo dokončené finančné operácie. Cieľom vnútorného auditu je nezávislou, objektívnou, hodnotiacou a konzultačnou činnosťou zameranou na zdokonaľovanie riadiacich a kontrolných procesov napomáhať plneniu úloh, cieľov a zámerov auditovaného subjektu a prinášať systematický metodický prístup k zlepšovaniu efektívnosti riadenia rizík vyplývajúcich z činnosti auditovaného subjektu. Nie je súčasťou vnútorného kontrolného systému organizácie a preto nie je obsahom tejto smernice.

Čl. III

Odbor vnútornej kontroly

(1) Odbor vnútornej kontroly vykonáva kontrolu podľa Čl. II ods. 1 písm. a), d) – h).

Komentár k ods. 1

Zabezpečovanie funkčnosti vnútorného kontrolného systému organizácie je v pôsobnosti príslušného organizačného útvaru v súlade s platným organizačným poriadkom organizácie, spravidla odbor, útvar, úsek a pod., (ďalej len „odbor vnútornej kontroly“). Odbor vnútornej kontroly pri výkone následnej finančnej kontroly je „kontrolným orgánom“ a pri výkone kontroly plnenia úloh má postavenie „orgánu kontroly“. Uvedenú terminológiu je potrebné dodržiavať najmä v správach o výsledkoch následnej finančnej kontroly a v protokoloch o výsledku kontroly plnenia úloh.

Okrem toho odbor vnútornej kontroly:

  1. metodicky usmerňuje, koordinuje, sleduje a vyhodnocuje vykonávanie kontrol v rámci vnútorného kontrolného systému organizácie,

  2. vypracúva návrhy zamerania kontroly plnenia úloh organizácie a následnej finančnej kontroly,

  3. v spolupráci s ostatnými organizačnými útvarmi organizácie vypracováva návrh plánu kontrolnej činnosti organizácie na príslušný kalendárny rok,

  4. vypracúva správu o kontrolách, vykonávaných v rámci vnútorného kontrolného systému organizácie,

  5. vypracúva ročnú správu o výsledkoch následných finančných kontrol,

  6. sleduje a vyhodnocuje plnenie úloh vyplývajúcich z Národného plánu boja proti korupcii a zo súvisiaceho osobitného interného aktu riadenia.

Komentár k písm. e)

Organizácia (ústredný orgán spravujúci kapitolu štátneho rozpočtu) je podľa § 6 ods. 6 zákona č. 502/2001 Z. z. povinná vypracovať Ročnú správu o výsledkoch následných finančných kontrol za príslušný rok, ktorá má obsahovať najmä údaje o počte vykonaných následných finančných kontrol, kontrolných zisteniach a opatreniach na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku. Táto ročná správa sa povinne zasiela ministerstvu financií do konca februára za predchádzajúci kalendárny rok. Pri jej vypracovávaní sa postupuje podľa platného znenia Vyhlášky č. 21/2009 Z. z. MF SR z 21. januára 2009, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

(2) Výkon kontroly v rámci vnútorného kontrolného systému organizácie na príslušný kalendárny rok určuje plán kontrolnej činnosti, vydaný osobitným interným aktom riadenia.

Komentár k ods. 2

Plán kontrolnej činnosti sa vzťahuje na „plánované“ kontroly plnenia úloh (štátnej správy) a „plánované“ následné finančné kontroly.

Predbežná a priebežná finančná kontrola sa vykonávajú priebežne, resp. podľa potreby a neplánujú sa. Predbežná finančná kontrola sa vykonáva pred dokončením každej finančnej operácie (obligatórna povinnosť) a priebežná finančná kontrola sa vykonáva výberovo, t. j. v prípade potreby (fakultatívna povinnosť).

(3) Zamestnanci odboru vnútornej kontroly nesmú vykonávať predbežnú finančnú kontrolu a priebežnú finančnú kontrolu okrem vedúcich zamestnancov pri plnení úloh súvisiacich s vykonávaním ich funkcie.

Komentár k ods. 3

Výnimka sa týka prípadov, v ktorých vedúci zamestnanec plní úlohy súvisiace s vykonávaním jeho funkcie, napr. podpisovanie cestovných príkazov, vyúčtovanie reprezentačných výdavkov za odbor a pod.

Čl. IV

Pôsobnosť organizačných útvarov organizácie

(1) Kontrolu plnenia úloh (štátnej správy) vykonávajú zamestnanci odboru vnútornej kontroly a ďalší zamestnanci organizácie vždy na základe poverenia, vydaného štatutárnym orgánom organizácie alebo ním splnomocneného zástupcu (spravidla riaditeľa odboru vnútornej kontroly).

Komentár k ods. 1

Štatutárnym orgánom organizácie (subjektu verejnej správy) je vedúci organizácie.

(2) Následnú finančnú kontrolu vykonávajú výlučne zamestnanci odboru vnútornej kontroly len na základe poverenia, vydaného štatutárnym orgánom organizácie.

Komentár k ods. 2

V prípade následných finančných kontrol nie je možné na vydanie poverenia na vykonanie kontroly splnomocniť inú osobu, pretože podľa § 12 ods. 2 zákona č. 502/2001 Z. z. následnú finančnú kontrolu sú oprávnení vykonávať zamestnanci kontrolného orgánu a prizvané osoby len na základe písomného poverenia na vykonanie následnej finančnej kontroly vydaného štatutárnym orgánom organizácie.

(3) Predbežnú finančnú kontrolu finančnej operácie, pripravovanej v organizácii, vykonáva zamestnanec toho organizačného útvaru (odboru, oddelenia, referátu a pod.), ktoré finančnú operáciu pripravuje a vedúci zamestnanec tohto organizačného útvaru (odboru, oddelenia, referátu a pod.).

(4) Ak finančnú operáciu pripravuje oddelenie členené na referáty, predbežnú finančnú kontrolu vykonávajú zamestnanci toho referátu, ktorý finančnú operáciu pripravuje.

(5) V oddelení členenom na referáty priebežnú finančnú kontrolu finančnej operácie, pripravenej jedným referátom vykoná zamestnanec iného referátu na základe písomného pokynu vedúceho oddelenia.

(6) V odbore členenom len na oddelenia (referáty nie sú zriadené), predbežnú finančnú kontrolu finančnej operácie vykonávajú zamestnanci toho oddelenia, ktorý finančnú operáciu pripravilo; priebežnú finančnú kontrolu finančnej operácie, pripravenej jedným oddelením vykoná zamestnanec iného oddelenia dotknutého odboru na základe písomného pokynu vedúceho zamestnanca odboru . (spravidla riaditeľa odboru).

(7) V organizačnom útvare, ktorý nie je organizačne členený, sa predbežná finančná kontrola vykoná zamestnancami tohto organizačného útvaru; priebežná finančná kontrola sa vykoná postupom, podľa ktorého priebežnú finančnú kontrolu finančnej operácie v pôsobnosti takéhoto organizačného útvaru vykoná zamestnanec organizácie určený štatutárnym orgánom organizácie.

(8) Zamestnanci odboru vnútornej kontroly nevykonávajú predbežnú ani priebežnú finančnú kontrolu s výnimkou predbežnej finančnej kontroly, ktorú vykonáva riaditeľ odboru vnútornej kontroly pri plnení úloh, súvisiacich s vykonávaním jeho funkcie.

(9) Priebežnú finančnú kontrolu finančnej operácie pripravovanej na regionálnom organizačnom útvare zásadne nevykonávajú zamestnanci tohto útvaru.

Čl. V

Pôsobnosť regionálnych organizačných útvarov

(1) Kontrolu plnenia úloh na regionálnych organizačných útvaroch (ak sú zriadené) vykonávajú zamestnanci odboru vnútornej kontroly a ostatní zamestnanci organizácie na základe poverenia, vydaného štatutárnym orgánom organizácie alebo splnomocneným zástupcom.

(2) Následnú finančnú kontrolu na regionálnych organizačných útvaroch vykonávajú zamestnanci odboru vnútornej kontroly na základe poverenia, vydaného štatutárnym orgánom organizácie.

(3) Predbežnú finančnú kontrolu finančnej operácie pripravovanej na regionálnych organizačných útvaroch vykonávajú zamestnanci tohto útvaru.

(4) Priebežnú finančnú kontrolu finančnej operácie, pripravovanej regionálnym organizačným útvarom vykonáva zamestnanec toho organizačného útvaru, ktorý je z hľadiska vecnej pôsobnosti nadriadený regionálnemu organizačnému útvaru. V prípade potreby môže priebežnú finančnú kontrolu vykonať aj zamestnanec organizácie určený štatutárnym orgánom organizácie.

Komentár k čl. V

V prípade, ak organizačná štruktúra organizácie obsahuje aj regionálne organizačné útvary, pri nastavovaní systému vykonávania predbežnej a priebežnej finančnej kontroly treba postupovať v súlade s vecnou pôsobnosťou týchto regionálnych organizačných útvarov, nim nadriadených organizačných útvarov a ostatných organizačných útvarov organizácie. Možnosťou je aj vykonanie priebežnej finančnej kontroly zamestnancom organizácie určeným štatutárnym orgánom organizácie.

Čl. VI

Zamestnanci

(1) Zamestnanci organizácie vykonávajú predbežnú finančnú kontrolu v súlade s touto smernicou.

(2) Ďalšie kontroly vykonávajú zamestnanci organizácie na základe písomného poverenia štatutárneho orgánu organizácie alebo v súlade s touto smernicou.

Čl. VII

Vonkajšia kontrola

S vonkajšími kontrolnými orgánmi spolupracujú vecne príslušné organizačné útvary. Ak je orgánom vonkajšej kontroly Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, spolupracuje s ním odbor vnútornej kontroly.

III. ČASŤ

FINANČNÁ KONTROLA

Čl. VIII

Predmet úpravy

(1) Finančnou kontrolou sa rozumie súhrn činností, ktorými sa v podmienkach organizácie overuje:

  1. hospodárny, efektívny a účinný výkon verejnej správy organizáciou,

  2. dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov fondom pri hospodárení s verejnými prostriedkami,

  3. dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami,

  4. včasné a spoľahlivé informovanie generálneho riaditeľa o úrovni hospodárenie s verejnými prostriedkami a o vykonávaných finančných operáciách.

(2) Finančná kontrola sa vykonáva ako:

  1. predbežná finančná kontrola,

  2. priebežná finančná kontrola,

  3. následná finančná kontrola.

(3) Predbežná finančná kontrola sa vykonáva ešte pred uskutočnením finančnej operácie (napr. pred realizáciou výdavku). Predbežnú finančnú kontrolu vykonáva zamestnanec fondu povinne pri každej pripravovanej finančnej operácii. Postupy vykonávania predbežnej finančnej kontroly sú upravené v IV. časti tejto smernice.

(4) Priebežná finančná kontrola sa vykonáva po začatí finančnej operácie, ešte pred jej definitívnym ukončením. Postupy vykonávania priebežnej finančnej kontroly sú upravené v V. časti tejto smernice..

(5) Následná finančná kontrola sa vykonáva po uskutočnení finančnej operácie (napr. po realizácii výdavku) výberovým spôsobom. Postupy vykonávania následnej finančnej kontroly sú upravené v VI. časti tejto smernice.

(6) Následnou finančnou kontrolou sa overuje vykonávanie predbežnej a priebežnej finančnej kontroly.

IV. ČASŤ

PREDBEŽNÁ FINANČNÁ KONTROLA

Čl. IX

Predmet úpravy a postup pri jej vykonávaní

(1) Predbežná finančná kontrola sa vykonáva pri každej pripravovanej finančnej operácii s prihliadnutím na postavenie organizácie v rámci verejnej správy.

(2) Finančnou operáciou sa rozumie príjem alebo použitie verejných prostriedkov v hotovosti (do pokladne) alebo bezhotovostne (bezhotovostný prevod alebo poštová poukážka), právny úkon (napr. uzatvorenie zmluvy) alebo iný úkon majetkovej povahy (napr. prevody majetku, nakladanie s ceninami).

Komentár k ods. 2

Právnym úkonom sa rozumejú zmluvy vrátane predbežných zmlúv a ich dodatkov, rámcové zmluvy ale i objednávka.

Bezhotovostným použitím/príjmom verejných prostriedkov je použitie alebo príjem na účet v banke. Úhradou došlej faktúry verejné prostriedky použijú bezhotovostne. Hotovostne sa verejné prostriedky použijú/príjmu ako hotovostný výdaj či príjem do pokladne.

Pri overovaní finančnej operácie, ktorou je právny úkon , predbežná finančná kontrola sa vykonáva v dvoch krokoch:

  • v prvom kroku sa predbežnou finančnou kontrolou overí pripravovaná zmluva (právny úkon) z hľadiska jej vplyvu na hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia verejných prostriedkov a jej súlad so všeobecne záväznými predpismi, osobitnými zákonmi príp. legislatívou EU, internými predpismi,

  • ak sa plnenie tejto zmluvy ďalej realizuje dodávateľskými prácami a uhrádzajú sa dodávateľské faktúry, overuje sa každá jedna dodávateľská faktúra predbežnou finančnou kontrolou, pretože ide o použitie verejných prostriedkov bezhotovostne .

(3) Predbežnou finančnou kontrolou sa overuje súlad každej pripravovanej finančnej operácie

  • so schváleným rozpočtom organizácie,

  • s rozpočtom na dva nasledujúce rozpočtové roky v prípade verejného obstarávania v štátnej rozpočtovej organizácii (ak sa výdavky na tento účel vynaložia aj počas nasledujúcich dvoch rozpočtových rokov,

  • s osobitnými predpismi,

  • s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia,

  • s uzatvorenými zmluvami,

  • s rozhodnutiami vydanými podľa osobitných predpisov,

  • internými aktmi riadenia o hospodárení s verejnými prostriedkami.

Komentár k ods. 3

Osobitnými predpismi sa rozumejú

  1. nariadenia Európskej únie, napr.

    • nariadenie Rady (ES, EURATOM) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev,

    • nariadenia rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, a Kohéznom fonde,

  2. zákony Slovenskej republiky, napr. zákon o rozpočtových pravidlách VS, zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky zo zahraničia poskytnuté na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, sú definované v rámci verejných prostriedkov nasledovne:

Verejnými prostriedkami sú prostriedky podľa osobitného predpisu, ktorým je § 2 písm. a), e) a f) zákona o rozpočtových pravidlách VS a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná (napr. z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho finančného mechanizmu, Švajčiarskeho mechanizmu).

Prostriedkami podľa § 2 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa rozumejú všetky finančné prostriedky, s ktorými nakladajú všetky subjekty verejnej správy vrátane tých finančných prostriedkov, ktoré subjekt verejnej správy v rámci svojej pôsobnosti poskytne na použitie inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Prostriedkami podľa § 2písm. e) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, t. j prostriedkami Európskej únie sa rozumejú finančné prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom platobného orgánu alebo certifikačného orgánu.

Prostriedkami podľa § 2 písm. f) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sú odvody Európskej únii – ide o finančné prostriedky odvádzané Slovenskou republikou do rozpočtu Európskej únie.

Rozhodnutiami vydanými podľa osobitnými predpismi sú rozhodnutia vydané napr. podľa zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

Vnútornými aktmi riadenia sú interné riadiace akty, vnútorné smernice a pokyny, metodické usmernenia vydané subjektom verejnej správy pre jednotlivé organizačné útvary a pod.

(4) Pri finančnej operácii, ktorá je právnym úkonom, sa predbežnom finančnou kontrolou overuje uzatvorenie zmluvy a následne aj realizácia výdavku, resp. príjmu vyplývajúceho zo zmluvy. Pri rámcových zmluvách podlieha predbežnej finančnej kontrole aj rámcová zmluva.

(5) Predbežnú finančnú kontrolu vykonávajú vedúci zamestnanci organizačného útvaru a zodpovední zamestnanci organizačného útvaru organizácie, ktoré finančnú operáciu pripravuje (zamestnanci organizácie zodpovední za rozpočet, verejné obstarávanie, správu majetku alebo za iné odborné činnosti podľa charakteru finančnej operácie).

(6) Predbežnú finančnú kontrolu nevykonáva zamestnanec odboru vnútornej kontroly s výnimkou predbežnej finančnej kontroly, ktorú vykonáva riaditeľ odboru vnútornej kontroly pri plnení úloh, súvisiacich s vykonávaním jeho funkcie.

(7) Vykonanie predbežnej finančnej kontroly potvrdzujú osoby podľa ods. 5 svojim podpisom a uvedením dátumu vykonania predbežnej finančnej kontroly na doklade súvisiacom s pripravovanou finančnou operáciou, ktorým môže byť aj osobitný kontrolný list. Kontrolný list je neoddeliteľnou súčasťou spisu finančnej operácie a podlieha registračnej povinnosti ako záznam ex – offo.

(8) Za doklad súvisiaci s pripravovanou finančnou operáciou sa nepovažuje spisový obal overovanej finančnej operácie.

Komentár k ods. 7 a 8

Za doklad súvisiaci s pripravovanou finančnou operáciou sa nepovažuje spisový obal – zo spisového obalu je možné doklady o finančnej operácii kedykoľvek vybrať a nahradiť ich inými.

Niekedy sa uprednostňuje potvrdzovanie vykonania predbežnej finančnej kontroly zamestnancami na to oprávnených na tzv. kontrolných listoch , ktoré obsahujú popis overovanej pripravovanej finančnej operácie, dátum overenia, t.j. vykonania predbežnej finančnej kontroly, mená zamestnancov a podpis, ktorí vykonali predbežnú finančnú operáciu a ich vyjadrenie, či finančná operácia je alebo nie je v súlade s rozpočtom orgánu verejnej správy, rozpočtom na dva nasledujúce rozpočtové roky, (ak ide o realizáciu verejného obstarávania podľa osobitného predpisu v orgáne verejnej správy, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, a ak sa výdavky na tento účel vynaložia aj počas nasledujúcich dvoch rozpočtových rokov, osobitnými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná a na základe ktorých sa SR poskytujú prostriedky zo zahraničia, uzatvorenými zmluvami, rozhodnutiami vydanými na základe osobitných predpisov, internými aktmi riadenia o hospodárení s verejnými prostriedkami.

Pri využití kontrolných listov na potvrdenie vykonania predbežnej finančnej kontroly sa kontrolný list musí doložiť do spisu pripravovanej finančnej operácie a mal by sa zaevidovať do obsahu spisu ako záznam ex-offo – tým sa stane neoddeliteľnou súčasťou spisu o pripravovanej finančnej operácii.

(9) Finančné operácie podľa ods. 2 tohto článku nemožno vykonať alebo v nich pokračovať bez ich overenia predbežnou finančnou kontrolou. Finančnú operáciu nemožno vykonať alebo v nej pokračovať, ak zamestnanci zákonom na to určení vo svojom vyjadrení uvedú, že pripravovaná finančná operácia nie je v súlade so skutočnosťami uvedenými zákone.

Komentár k ods. 9

Na základe § 9 ods. 4 zákona č. 502/2001 Z. z. platí, že finančnú operáciu nemožno vykonať alebo v nej pokračovať, ak zamestnanci zákonom na to určení (§ 9 ods. 2 zákona č. 502/2001 Z. z). vo vyjadrení (podľa § 9 ods. 3) uvedú, že pripravovaná finančná operácia nie je v súlade so skutočnosťami uvedenými zákone (§ 9 ods. 3).

(10) Závažné nedostatky zistené pri vykonávaní predbežnej finančnej kontroly, pre ktoré nemožno kontrolovanú finančnú operáciu vykonať alebo v jej príprave pokračovať, sú zamestnanci podľa ods. 5 povinní bezodkladne písomne oznámiť štatutárnemu orgánu organizácie.

Komentár k ods. 10

V aplikačnej praxi sa len zriedkavo možno stretnúť s postupom podľa ods. 10 a to najmä z toho dôvodu, že výkonu predbežnej finančnej kontroly sa pri realizácii finančných operácií neprikladá dostatočná pozornosť, t.j. často sa vykonáva formálne a nedostatočne.

Či bolo vykonanie predbežnej finančnej kontroly právneho úkonu formálne a nedostatočné sa určite zistí pri výkone následnej finančnej kontroly alebo vládneho auditu, ak finančný kontrolór alebo vládny audítor zistí nedostatky v dojednaných zmluvných podmienkach a rozsahu a druhu prác vo vzťahu k predmetnej zmluve alebo ak vedúci zamestnanec alebo zodpovedný zamestnanec vedome zamlčal niektoré skutočnosti, len aby došlo k podpísaniu tejto zmluvy (napr. existencia personálneho prepojenia). Ak túto skutočnosť zamlčal zodpovedný zamestnanec,jeho zodpovednosť sa dostáva na vyšší stupeň, t. j.jeho zodpovednosť za formálne vykonanie predbežnej finančnej kontroly je min. rovnaká ak nie väčšia ako zodpovednosť v tom čase vedúceho zamestnanca, pretože zodpovedný zamestnanec v čase prípravy tejto zmluvy bol povinný v súlade s ustanovením § 9 ods. 5 zákona č. 502/2001 Z. z. písomne oznámiť vedúcemu orgánu verejnej správy (štatutárnemu orgánu)) zistené závažné nedostatky, pre ktoré nebolo možné kontrolovanú finančnú operáciu vykonať alebo v jej príprave pokračovať. Obdobne túto povinnosť mal aj vedúci zamestnanec, ak o danej skutočnosti (napr. personálne prepojenie) vedel.

Pri vyvodzovaní miery zodpovednosti treba dôsledne rozlišovať medzi jednotlivými stupňami riadenia v organizácii a ich pôsobnosťami a zodpovednosťami.

Z hľadiska vyvodenia adresnej zodpovednosti vo všeobecnosti platí, že odbor je základným organizačným stupňom riadenia, pričom odbor riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ odboru.

Oddelenie je organizačný útvar, ktorý vykonáva špecializované činnosti, pričom oddelenie je začlenené do odboru a riadi ho vedúci oddelenia . Ďalej spravidla podľa organizačného poriadku organizácie platí, že za činnosť odboru zodpovedá riaditeľ odboru . Táto zodpovednosť však nezbavuje vedúceho oddelenia povinnosti konať podľa § 9 ods. 5 zákona č. 502/2001 Z. z., podľa ktorého je povinný písomne oznámiť vedúcemu orgánu verejnej správy (štatutárnemu orgánu) závažné nedostatky, pre ktoré nie je možné kontrolovanú finančnú operáciu (predbežnou finančnou kontrolou ) vykonať alebo v jej príprave pokračovať.

Zodpovednosť za formálne a nedostatočné vykonanie predbežnej finančnej kontroly právneho úkonu nesie v prvom rade vedúci zamestnanec a to na základe všeobecnej zodpovednosti vyplývajúcej z funkcie ako i zodpovedný zamestnanec (ak to kontrolný orgán alebo auditujúci orgán pri výkone následnej finančnej kontroly alebo vládneho auditu aj preukáže ) .

(11) Povinnosť výkonu predbežnej finančnej kontroly v organizácii sa nevzťahuje na prípady odstraňovania dôsledkov prevádzkových havárií a iných havarijných stavov bezprostredne po ich vzniku, ak odstránenie týchto dôsledkov neznesie odklad v záujme predchádzania ďalším škodám na majetku organizácie, na plnenie úloh Hasičského zboru a záchranného zboru, colnej správy, ozbrojených síl Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a spravodajských služieb, ak ich vykonanie neznesie odklad. Rovnako sa postupuje aj v prípadoch odstraňovania dôsledkov prevádzkových havárií a iných havarijných stavov bezprostredne po ich vzniku, ak odstránenie týchto dôsledkov neznesie odklad v záujme predchádzania ďalším škodám na majetku.

Komentár k ods. 11

Povinnosť vykonať predbežnú finančnú kontrolu všetkých pripravovaných finančných operácií s výnimkou prípadov uvedených v ods. 11 tohto článku je obligatórneho charakteru. Ak kontrolovaný subjekt nevykoná predbežnú finančnú kontrolu, kontrolný orgán je oprávnený uložiť kontrolovanému subjektu pokutu do 100 000 eur. Ak určení zamestnanci vykonajú kontrolu v rozpore s postupom podľa § 9 ods. 3 zákona č. 502/2001 Z. z. alebo ich vyjadrenie podľa cit. § 9 ods. 3 je nesprávne, kontrolný orgán je oprávnený uložiť mu pokutu do 3 000 eur.

(12) Vykonanie predbežnej finančnej kontroly potvrdzujú v súlade s opismi pracovných činností a ods. 5 tohto článku minimálne dvaja zamestnanci organizácie (v prílohe č. 1 je vzor kontrolného listu pre potreby predbežnej finančnej kontroly, ak sa jej vykonanie potvrdzuje na osobitnom kontrolnom liste).

V. ČASŤ

PRIEBEŽNÁ FINANČNÁ KONTROLA

Čl. X

Predmet úpravy a postup pri jej vykonávaní

(1) Priebežná finančná kontrola sa vykonáva po začatí finančnej operácie a po predchádzajúcom vykonaní predbežnej finančnej kontroly ale ešte pred jej definitívnym ukončením. Finančná operácia, ktorá je právnym úkonom, sa priebežnou finančnou kontrolou overuje pred podpisom zmluvy. Ak je finančná operácia ukončená zrealizovaním výdavku vyplývajúceho zo zmluvy, resp. objednávky, podlieha realizácia výdavku povinnosti výkonu priebežnej finančnej kontroly.

Komentár k ods. 1

Vykonanie priebežnej finančnej kontroly nemožno zaznamenávať na doklad o pripravovanej finančnej operácii a ani na kontrolný list, vypracúva sa správa z priebežnej finančnej kontroly v prípade, ak boli zistené nedostatky pri príprave finančnej operácie alebo záznam, ak nedostatky neboli zistené.

(2) Finančnou operáciou podliehajúcou povinnosti výkonu priebežnej finančnej kontroly sa rozumie najmä vybraný právny úkon (rámcová zmluva, zmluva, objednávka), v prípade potreby aj použitie verejných prostriedkov v hotovosti alebo bezhotovostne a iný úkon majetkovej povahy.

(3) Priebežnú finančnú kontrolu nemôže vykonávať zamestnanec, ktorý vykonal predbežnú finančnú kontrolu a ani zamestnanec odboru vnútornej kontroly 8 ).

(4) Priebežnou finančnou kontrolou sa overuje súlad vybranej pripravovanej finančnej operácie, ktorá je najmä právnym úkonom, s osobitnými predpismi, uzatvorenými zmluvami, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia, alebo s rozhodnutiami vydanými na základe osobitných predpisov s cieľom predísť neoprávnenému, nehospodárnemu, neefektívnemu, neúčinnému a neúčelnému použitiu verejných prostriedkov

Komentár k ods. 4

Vykonanie priebežnej finančnej kontroly zákon č. 502/2001 Z. z. ustanovuje ako fakultatívnu povinnosť, pričom sa ale nezamedzuje v smernici zaviesť pre zvolený okruh finančných operácii povinnosť automaticky vykonávať priebežnú finančnú kontrolu – týka sa najmä zmlúv vrátane rámcových zmlúv nad finančný limit stanovený touto smernicou. Potom budú priebežnej finančnej kontrole automaticky podliehať všetky zmluvy, ktorých finančná hodnota presahuje určený limit (napr. 80 000 Eur) a to ešte pred ich podpisom. Takto zvolený režim automatického výkonu priebežnej finančnej kontroly sa môže týkať aj iných zmlúv, o ktorých to určí smernica (napr. zmluvy o bezodplatnom prevode). Uvedené limitovanie je potrebné zapracovať do platnej smernice. Vykonávanie priebežnej finančnej kontroly v prípade iných úkonov majetkovej povahy je v praxi zriedkavé. Odporúčame vykonávanie priebežnej finančnej kontroly najmä v prípade právnych úkonov či už na základe jednotlivého výberu alebo na základe prekročenia určeného limitu finančných prostriedkov.

  1. Realizovanie výdavku vyplývajúceho zo zmluvy alebo objednávky, overovanej priebežnou finančnou kontrolou, podlieha povinnej priebežnej finančnej kontrole.

  2. Štatutárny orgán je oprávnený osobitným interným aktom riadenia uložiť povinnosť vykonať priebežnú finančnú kontrolu v ktoromkoľvek prípade pripravovanej finančnej operácie.

Komentár k ods. 5

Ak sa priebežnou finančnou kontrolou overila zmluva/objednávka, podlieha povinnosti výkonu priebežnej finančnej kontroly a realizácia výdavkov vyplývajúcich zo zmluvy; aj v tomto prípade sa vyhotovuje správa alebo záznam z priebežnej finančnej kontroly. Preto je potrebné zvážiť nastavenie systému, na základe ktorého sa bude vykonávať pri príprave finančných operácií priebežná finančná kontrola. V prípade, ak to podmienky organizácie a jej organizačné členenie neumožňuje, priebežná finančná kontrola sa nevykonáva.

______________

8) § 6 ods. 3 zákona č. 502/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

(7) Finančnú operáciu za účelom výkonu priebežnej finančnej kontroly vyberie na základe písomného pokynu štatutárneho orgánu vedúci organizačného útvaru, s ktorého činnosťou finančná operácia súvisí a ktorý je funkčne a organizačne nezávislý od organizačného útvaru zodpovedného za:

  1. za prípravu a realizáciu finančnej operácie,

  2. vykonávanie predbežnej finančnej kontroly.

(8) Podnet na vykonanie priebežnej finančnej kontroly finančnej operácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže dať vedúci zamestnanec organizačného útvaru organizácie. Podnet sa podáva písomne štatutárnemu orgánu, ktorý o vykonaní priebežnej finančnej kontroly rozhodne.

(9) Na základe písomného pokynu štatutárneho orgánu priebežnú finančnú kontrolu vykoná zamestnanec organizačného útvaru, s ktorého činnosťou finančná operácia súvisí. Zamestnanca na výkon priebežnej finančnej kontroly určí vedúci zamestnanec postupom podľa ods. 7 tohto článku. Na vykonanie priebežnej finančnej kontroly organizačný útvar, ktorý je zodpovedný za prípravu a realizáciu vybranej pripravovanej finančnej operácie a za vykonanie predbežnej finančnej kontroly, poskytne potrebnú súčinnosť.

(10) Regionálny organizačný útvar, ktorý pripravuje finančnú operáciu podliehajúcu povinnému výkonu priebežnej finančnej kontroly, ktorá bola overená predbežnou finančnou kontrolou určeným zamestnancom tohto regionálneho útvaru, priebežnú finančnú kontrolu nevykonáva; originál dokladu (kontrolného listu) z vykonania predbežnej finančnej kontroly vrátane spisu doručí (poštou alebo osobne) príslušnému nadriadenému organizačnému útvaru (v sídle organizácie) a v rámci tohto nadriadeného útvaru vykoná priebežnú finančnú kontrolu ten organizačný útvar (oddelenie), s ktorého činnosťou finančná operácia súvisí a ktorý je funkčne a organizačne nezávislý od organizačného útvaru zodpovedného za prípravu a realizáciu finančnej operácie a za vykonávanie predbežnej finančnej kontroly (regionálny organizačný útvar). Priebežnú finančnú kontrolu vykoná zamestnanec tohto oddelenia, ktorého určí vedúci oddelenia.

(11) Príslušný organizačný útvar, ktorý po vykonaní predbežnej finančnej kontroly iným organizačným útvarom pokračuje v príprave finančnej operácie a je povinný vykonať priebežnú finančnú kontrolu finančnej operácie, ktorá je právnym úkonom, vypracuje k tejto finančnej operácii spisový obal v súlade s osobitným interným aktom riadenia (registratúrny plán) v prípade, ak spisový obal ešte nie je vypracovaný.

(12) Súčasťou spisu finančnej operácie podľa odseku 13 tohto článku je :

  1. originál dokladu súvisiaceho s pripravovanou finančnou operáciou so zaznamenaním výkonu predbežnej finančnej kontroly finančnej operácie, resp. originál kontrolného listu

  2. správa z priebežnej finančnej kontroly, ak boli kontrolou zistené nedostatky,

  3. záznam z priebežnej finančnej kontroly, ak kontrolou neboli zistené žiadne nedostatky.

(13) Finančnou operáciou overenou predbežnou finančnou kontrolou, ktorá podlieha povinnosti výkonu priebežnej finančnej kontroly, sú vratky a to:

  1. v prípade dvojitej úhrady od oprávneného,

  2. pri neplatnosti zmluvy a následnom odstúpení zmluvnej strany od zmluvy,

  3. pri neopodstatnenej úhrade,

  4. pri nezavkladovaní zmluvy katastrom nehnuteľností a následnom odstúpení zmluvnej strany od zmluvy.

Komentár k odseku 15

Ide o názorný príklad zvoleného okruhu pripravovaných finančných operácií, ktoré automaticky budú podliehať výkonu priebežnej finančnej kontroly na základe tejto smernice.

(14) Ak zamestnanec určený na vykonanie priebežnej finančnej kontroly zistí, že vybraná finančná operácia je v súlade s osobitnými predpismi, uzatvorenými zmluvami, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike prostriedky zo zahraničia, s rozhodnutiami vydanými na základe osobitných predpisov, vypracuje záznam z priebežnej finančnej kontroly; obsahom záznamu sú zistené skutočnosti, dátum, meno, priezvisko, funkcia a podpis zamestnanca, ktorý priebežnú finančnú kontrolu vykonal. Záznam následne odovzdá vedúcemu organizačného útvaru, ktorý vykonal priebežnú finančnú kontrolu a vedúcemu organizačného útvaru, ktorý je zodpovedný za prípravu a realizáciu kontrolovanej finančnej operácie. Vzor tohto záznamu je súčasťou prílohy č. 2 tejto smernice.

(15) Ak boli predbežnou finančnou kontrolou zistené nedostatky, ktoré predstavujú riziko, že by verejné prostriedky mohli byť použité neoprávnene, nehospodárne, neefektívne, neúčinne alebo neúčelne, zamestnanec určený na vykonanie priebežnej finančnej kontroly vypracuje správu z priebežnej finančnej kontroly; obsahom správy sú náležitosti záznamu o priebežnej finančnej kontrole podľa ods. 14 tohto článku, zistené nedostatky a upozornenie, že v realizácii vybranej pripravovanej finančnej operácii sa môže pokračovať až po odstránení zistených nedostatkov. Správu z priebežnej finančnej kontroly predloží zamestnanec určený na vykonanie priebežnej finančnej kontroly vedúcemu organizačného útvaru, ktorý vykonal priebežnú finančnú kontrolu a vedúcemu organizačného útvaru, ktorý je zodpovedný za prípravu a realizáciu kontrolovanej finančnej operácie. Vzor tejto správy je súčasťou prílohy č. 2 tejto smernice.

(16) Ak bola vypracovaná správa z priebežnej finančnej kontroly, vedúci organizačného útvaru, ktorý vykonal priebežnú finančnú kontrolu, predloží správu z priebežnej finančnej kontroly štatutárnemu orgánu.

(17) Finančnú operáciu možno realizovať, resp. dokončiť až po odstránení nedostatkov zistených priebežnou finančnou kontrolou.

(18) Evidenciu správ a záznamov z vykonaných priebežných finančných kontrol vedie každý organizačný útvar organizácie osobitne; odbor vnútornej kontroly vedie centrálnu evidenciu týchto správ a záznamov.

VI. ČASŤ

Následná finančná kontrola

Čl. XI

Predmet úpravy

(1) Následná finančná kontrola 9 ) je časťou finančnej kontroly, ktorá sa vykonáva po uskutočnení finančnej operácie (napr. po realizácii výdavku, po zrealizovaní právoplatnej zmluvy, po uskutočnení prevodu vlastníctve alebo správy majetku). Následnú finančnú kontrolu vykonáva kontrolný orgán výberovým spôsobom. Kontrolným orgánom je organizácia.

__________

9) § 11 až § 25 zákona č. 502/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

(2) V rámci vnútorného kontrolného systému organizácie úlohu kontrolného orgánu vo vzťahu k následnej finančnej kontrole plní odbor vnútornej kontroly. Ostatní zamestnanci organizácie následnú finančnú kontrolu nevykonávajú.

(3) Odbor vnútornej kontroly následnou finančnou kontrolou overuje vybranú realizovanú finančnú operáciu v rámci rozpočtu organizácie vrátane verejných prostriedkov poskytnutých z tohto rozpočtu právnickým a fyzickým osobám.

(4) Pri vykonávaní následnej finančnej kontroly odbor vnútornej kontroly a kontrolované subjekty postupujú v súlade so základnými pravidlami následnej finančnej kontroly. 10 )

(5) Následnú finančnú kontrolu vykonávajú zamestnanci odboru vnútornej kontroly a prizvané osoby len na základe písomného poverenia na vykonanie následnej finančnej kontroly, vydaného štatutárnym orgánom organizácie. Vzor poverenia je súčasťou prílohy č. 3 tejto smernice.

(6) Kontrolovaným subjektom v rámci výkonu následnej finančnej kontroly je organizácia a jej organizačné útvary (základné organizačné útvary, ďalšie organizačné útvary, regionálne organizačné útvary), právnické a fyzické osoby, ktorým organizácia v rámci svojho rozpočtu alebo správca kapitoly v rámci kapitoly štátneho rozpočtu, ktorú spravuje, poskytla verejné prostriedky, príp. štátny účelový fond, ktorý organizácia spravuje, vrátane verejných prostriedkov poskytnutých z tohto fondu právnickým osobám a fyzickým osobám, ďalej právnická osoba, ku ktorej vykonáva organizáciu funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa, ako i právnická osoba, v ktorej vykonáva akcionárske práva, alebo štátny podnik, ktorého je zakladateľom (platí pre všetky kontrolné orgány s výnimkou ministerstva financií).

(7) Prizvanou osobou sa rozumie zamestnanec iných orgánov verejnej správy alebo iných právnických osôb alebo fyzická osoba, ktoré organizácia môže s ich súhlasom prizvať na vykonanie následnej finančnej kontroly, ak je to odôvodnené osobitnou povahou následnej finančnej kontroly. Prizvaná osoba musí s účasťou na výkone následnej finančnej kontroly súhlasiť.

(8) Treťou osobou sa rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má ku kontrolovanému subjektu vzťah dodávateľa výkonov, tovarov, prác alebo služieb (dodávateľ v rámci dodávateľsko – odberateľských vzťahov).

(9) Finančnou operáciou sa rozumie príjem alebo použitie verejných prostriedkov v hotovosti alebo bezhotovostne, právny úkon (uzatvorenie zmluvy) alebo iný úkon majetkovej povahy (prevody majetku, nakladanie s ceninami).

(10) Hospodárnosťou sa rozumie minimalizovanie nákladov na vykonanie činnosti alebo obstaranie tovarov, prác a služieb pri zachovaní ich primeranej úrovne a kvality,

(11) Efektívnosťou sa rozumie maximalizovanie výsledkov činnosti vo vzťahu k disponibilným verejným prostriedkom.

(12) Účinnosťou sa rozumie vzťah medzi plánovaným výsledkom činnosti a skutočným výsledkom činnosti vzhľadom na použité verejné prostriedky.

__________________

10) § 13 a nasl. zákona č. 502/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov

(13) Účelnosťou sa rozumie vzťah medzi určeným účelom použitia verejných prostriedkov a skutočným účelom ich použitia.

(14) Verejnými prostriedkami na účely tohto pokynu sú prostriedky, s ktorými nakladá a hospodári organizácia.

Čl. XII

Pôsobnosť odboru vnútornej kontroly

  1. Odbor vnútornej kontroly vo vzťahu k následnej finančnej kontrole:

    1. vykonáva následnú finančnú kontrolu v rámci vnútorného kontrolného systému organizácie,

    2. vypracováva správu o výsledku následnej finančnej kontroly, prípadne záznam o výsledku následnej finančnej kontroly, ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku, kontroluje plnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov a odstránenie príčin ich vzniku,

    3. metodicky usmerňuje a koordinuje výkon následnej finančnej kontroly v organizácii,

    4. oznamuje porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu 11 ) kontrolnému orgánu, auditujúcemu orgánu alebo orgánu dozoru štátu podľa osobitného predpisu, 12 )

    5. systémové nedostatky zistené pri výkone následných finančných kontrol využíva na zlepšenie existujúcich a tvorbu nových predpisov a postupov zabezpečujúcich efektívnu a účinnú činnosť organizácie,

    6. spolupracuje a predkladá návrhy pri tvorbe interných aktov riadenia v oblasti finančnej kontroly,

    7. prostredníctvom príslušného organizačného odboru (napr. právneho odboru) oznamuje

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: