Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Komentár k zákonu o štátnej službe (55/2017 Z.z.) - § 1 - Predmet a pôsobnosť zákona

10.3.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

1.2 KOMENTÁR K ZÁKONU O ŠTÁTNEJ SLUŽBE (55/2017 Z.z.) - PRVÁ ČASŤ - ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Kolektív autorov

1.2.1 Komentár k zákonu o štátnej službe (55/2017 Z.z.) - § 1 - Predmet a pôsobnosť zákona

Kolektív autorov


Predmet a pôsobnosť zákona

§ 1

(1) Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.

(2) Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu.

(3) Na štátnozamestnanecké vzťahy sa Zákonník práce vzťahuje, len ak to ustanovuje § 171.

(4) Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy súdnych úradníkov, ak osobitný predpis1) neustanovuje inak.

(5) Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy štátnych zamestnancov v zahraničnej službe a na právne vzťahy štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí”), ak osobitný predpis2) neustanovuje inak.

(6) Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátora, ak osobitný predpis3) neustanovuje inak.

(7) Tento zákon sa nevzťahuje na štátnu službu

a) príslušníkov Policajného zboru,

b) príslušníkov Slovenskej informačnej služby,

c) príslušníkov Národného bezpečnostného úradu,

d) príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže,

e) príslušníkov finančnej správy,

f) profesionálnych vojakov,

g) príslušníkov Hasičského a záchranného zboru,

h) príslušníkov Horskej záchrannej služby.

(8) Tento zákon sa nevzťahuje na

a) poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady”),

b) prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident”),

c) člena vlády Slovenskej republiky (ďalej len „člen vlády”),

d) sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudca ústavného súdu”),

e) predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda súdnej rady”),

f) sudcu vrátane sudcu vykonávajúceho stáž podľa osobitného predpisu,

g) prokurátora, ak § 88 až 93 a § 118 neustanovujú inak,

h) verejného ochrancu práv,

i) predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu”) a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho kontrolného úradu”),

j) riaditeľa Národného bezpečnostného úradu,

k) komisára pre deti,

l) komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.


Zmeny od 1.7.2019

V odseku 7 sa v bode e) nahrádza slovo colníci za príslušníkov finančnej správy v zmysle ozrejmenia vnútorných pojmov.

K § 1 - 3

Zákon v tomto ustanovení ustanovuje čo je predmetom právnej regulácie – sú to vzťahy, ktoré vznikajú pri vykonávaní štátnej služby štátnymi zamestnancami, označené ako štátnozamestnanecké vzťahy. Ich obsahom sú práva a povinnosti štátneho zamestnanca smerujúce k plneniu úloh štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo k plneniu úloh iného štátneho orgánu pri vykonávaní štátnych záležitostí. Zamestnávajúcim subjektom, v oboch prípadoch, je štát, ktorý je reprezentovaný služobným úradom.

V štátnozamestnaneckých vzťahoch štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere koná teda v mene štátu služobný úrad, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu alebo služobný úrad, v ktorom štátny zamestnanec vykonával štátnu službu v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. To znamená, že pasívne vecne legitimovaným a zodpovedným subjektom je v štátnozamestnaneckých vzťahoch Slovenská republika, za ktorú koná služobný úrad.

Predmetom právnej úpravy sú nielen primárne štátnozamestnanecké vzťahy (štátnozamestnanecký pomer), ale aj tie, ktoré bez existencie primárnych nemôžu vzniknúť, t. j. sekundárne vzťahy, ktorými sú napr. vzťahy vznikajúce pri zodpovednosti za škodu štátneho zamestnanca alebo štátu, vzťahy upravujúce postavenie zástupcov zamestnancov v štátnozamestnaneckých vzťahoch i vzťahy kolektívneho vyjednávania v podmienkach štátnej služby.

Vylúčenie všeobecnej subsidiárnej pôsobnosti Zákonníka práce je dané tým, že jeho ustanovenia sa aplikujú na štátnozamestnanecké vzťahy iba v tých prípadoch, v ktorých to ustanoví zákon o štátnej službe. V ostaných prípadoch je pôsobnosť Zákonníka práce vylúčená. Výpočet ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa vzťahujú na štátnozamestnanecké vzťahy sú uvedené v § 171.

Nie všetci štátni zamestnanci vykonávajú štátnu službu výlučne podľa zákona o štátnej službe. Z dôvodu osobitného postavenia výkonu štátnej moci v určitej oblasti sú štátni zamestnanci, na ktorých sa zákon o štátnej službe aplikuje iba ak osobitný predpis neustanovuje inak. V tomto prípade je tak daná subsidiárna pôsobnosť zákona o štátnej službe. Takýmito štátnymi zamestnancami sú súdni úradníci, štátni zamestnanci v zahraničnej službe, právni čakatelia prokuratúry a asistenti prokurátora.

Postavenie súdnych úradníkov a špecifiká výkonu štátnej služby upravujú osobitné zákony, ktorými sú zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S cieľom stabilizácie personálneho obsadenia súdov sa vláda zaviazala pripraviť zákon o justičnej štátnej službe s jasným vymedzením kompetencií zložiek tohto aparátu a rovnako aj k prehodnoteniu doterajšej úpravy rozhodovacej činnosti medzi sudcami a vyššími súdnymi úradníkmi tak, aby sudcovia neboli zaťažení rozhodovaním vo veciach, v ktorých môže rozhodovať vyšší súdny úradník. Na základe uvedeného bude pripravená osobitná zákonná úprava, ktorá bude regulovať osobitosti výkonu štátnej služby na súdoch pri výkone súdnictva vrátane kariérneho rastu súdnych úradníkov, ktorý sa bude odvíjať od prehodnotenia doterajšej úpravy kompetencií súdnych úradníkov. Zákonom o justičnej štátnej službe dôjde k nahradeniu doterajšej úpravy regulujúcej postavenie súdnych úradníkov.

Pri ďalšej skupine štátnych zamestnancov je akákoľvek pôsobnosť zákona o štátnej službe úplne vylúčená, nakoľko ich právne postavenie upravujú osobitné právne normy. Ide o výkon štátnej služby príslušníkmi Policajného zboru, príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, príslušníkmi Národného bezpečnostného úradu, príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru, príslušníkmi Horskej záchrannej služby, colníkmi a profesionálnymi vojakmi. V týchto prípadoch sa na výkon štátnej služby aplikujú osobitné právne predpisy, a to zákon č. 73/1998 Z.

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: